Pár dní do šampionátu a všetci objavili Ameriku. Vraj turisti uvidia neporiadok a smeti... Organizujú sa hromadné upratovania, zbierania smetí, skrášľovania mesta. Ľudia to však nežiadajú pre seba, ale pre cudzincov. Klasický malomeštiacky syndróm - čo na to povedia druhí? To, na čo niektorí ukazujú prstom už niekoľko rokov, si zrazu všimli tí, ktorí tie smeti sami hádžu na zem. pokračovanie článku
Končím so svojimi ilúziami. Tentokrát nadobro. Prestávam veriť, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí, a končím s nádejami, že Slováci začnú hádzať smeti do koša miesto na zem, a že človeka budú posudzovať podľa činov, nie farby pleti. Ale čo je dnes pre mňa hlavné, končím s politickými ilúziami. pokračovanie článku
Raz som čítala odpoveď Jána Počiatka na otázku ako bude šetriť v časoch krízy. Odpovedal, že vo svojej súkromnej vile na Slavíne nebude používať výťah. Živo som si predstavila ako sa chechtá a pozerá sa na svoje Breitlingy na ruke. A potom som náhodou išla na nejakú akciu pre otca, konala sa na Slavíne, a zhodou okolností som zablúdila k tej jeho rezidencii. Na chvíľu som pristavila auto a pozerala sa. Žiadna závisť, žiadne ochkanie nad architektúrou... iba ľútosť.
Pred pár dňami, keď som si ráno otvorila SME, bol to skôr hnev. Bazén za milión eur...vraj Putinovi chýbal.
Keby Putin prišiel na návštevu za Ficom aj každý rok až do konca ich života, býval by v prezidentskom apartmáne Four Seasons v Prahe a do Bratislavy by cestoval lietadlom Vladimíra Póora, stálo by to aspoň toľko, čo ten bazén?
Je televízia naozaj obrazom národa? Vysielajú naozaj to, čo ľudia chcú vidieť? Alebo vysielajú to, čo je najlacnejšie, a tvária sa, že to všetci chcú? pokračovanie článku
Je paradoxné, že s odstupom času človek vidí veci, ktoré v stave zamilovanosti a vzťahu nevidel. Zrazu zistí, že dvaja ľudia, znamenajúci pre seba tak veľa, boli v skutočnosti osoby, ktoré nemali absolútne nič spoločné. Osoby, ktoré sa rozchádzajú najmä v zásadných veciach v náhľade na život.
Na facebooku vznikla skupina, ktorá má názov Som PROTI pochodu HOMOSEXUÁLOV v uliciach Bratislavy 22.mája 2010!. Osem z mojich priateľov sa stalo fanúšikom tejto stránky. Jeden je radikálny slovanista, ostatní veriaci. Možno aj preto som si nie celkom istá, či títo ľudia vedia niečo o skutočnej homosexualite. pokračovanie článku
Ležím doma chorá, cítim sa dosť zle. Zvonček na dverách nemáme, ale niekto klope na dvere. Tak vstávam z postele, pozerám cez kukátko a tam mladík v obleku. S ťažkým povzdychom otvorím. Chalan je prudko žoviálny... pokračovanie článku
Pozrela som sa na hodinky a netrpezlivo naďalej poklepkávala nohou. Je už skoro päť a mne má každú chvíľu prísť autobus. Chalan vedľa mňa má presne ten istý sveter, čo som ti dala na posledné Vianoce, s vyšitým koňom na prsiach.
V posledných dňoch tvojho života som ťa nonstop držala za ruku a hladila po vlasoch. Len tak, aby sme boli spolu. Bez rečí, pretože hovoriť si už nemohol. Stačil mi aspoň dotyk a každý úsmev, ktorý si mi venoval, ma vždy rozplakal ešte viac. Za dverami, aby si nevedel. pokračovanie článku
Ideme s drahým k našim na obed po tej dlhej rovnej ceste popri poliach v Devínskej. Na Bratislavu možno dosť nezvyklé, ale zvyknú sa tam naháňať zajace, líšky a pásť srnky. Aj tentokrát. Stáli tam tri, pásli sa a moje mestské srdce poskočilo šťastím. Čo na tom, že kúsok od nich niekto vyhodil chladničku. pokračovanie článku
Ževraj Vianoce, sviatky pokoja...a ja nič nestíham. Ešte šťastie, že som taký salámista. Na všetko mám vždy čas, všetko je v pohode a v konečnom dôsledku potom všade meškám a nič nestíham. Ale aspoň v pokojnej nálade. Zastavím sa, pozriem ako padá sneh a užijem si tú chvíľu. Nevadí, že už som mala byť na ceste. Chcem sa vytešovať z maličkostí, ktoré dokopy spravia veľkolepé puzzle. Budem sa tešiť ako malá z každej ozdoby, ktorú spolu zavesíme na náš prvý strom. Poteším sa z polievky, ktorú maminka z láskou uvarí, poďakujem Bohu za ocka a súrodencov, aj za druhú rodinu, ktorú mi privial do cesty. Budem prostestovať proti cesnaku s medom na oblátke, pretože je to nespojiteľná kombinácia, tak ako každý rok. Ale tento bude predsa o niečo veselší - s Tebou. S Nami.
Nech sú Vaše Vianoce rovnako krásne, rovnako tradičné a rovnako prežité s tými najbližšími ako u mňa. Veselé Vianoce! A nežerte toľko! :)
Holé konáre stromu sa odrážajú v zrkadlovom jazere a sú jemne pokrivené od kruhov, ktoré vytvorili kačky. Tak málo stačí a jemne sa krivia aj moje konáre. Občas sa prehnú pod tiažou, inokedy hrdo týčia k nebu a niekedy len tak obyčajne rastú. Raz za čas mi opadajú listy, o niečo neskôr plody. pokračovanie článku
Smotánka na Markíze ma dostáva už dlhšie. Pozerám ju zväčša len náhodne, ak sme zrovna náhodou doma a obvykle len preto, že ide v čase, keď už má ísť iný program. Ale vždy na seba s priateľom neveriacky pozeráme. pokračovanie článku
Ešte vždy bývam plná ideálov a myslím si, že rozumným a slušným prístupom sa dá všetko vyriešiť. A každýkrát, keď sa o to pokúsim, si potvrdím, že nedá. pokračovanie článku
Môj minulý piatok sa niesol v znamení pohotovosti. Deň predtým som totiž pracovne riešila motokáry v Ivanke a po tom, čo všetci hostia odišli sme si šli (asi o jednej v noci) zajazdiť. Čo čert nechcel, stala sa menšia kolízia a mňa vystrelilo zo sedadla. Zastavil ma až volant a spôsobil mi značné bolesti v brušnej dutine. Okrem toho zakrvácanú ruku, ale to sa dalo prežiť. pokračovanie článku
Tak mám opäť byrokratických hlúpostí plnú hlavu. Napálená na celý systém sedím v kaviarni a rozčuľujem sa. pokračovanie článku
Generalizovať problémy na rasové, rozprávať ako nás polícia nechráni, keď si dovolí ochrániť tých farebnejších a zvolávať domobranu ako riešenie? Človek by sa zasmial, keby nevedel, že to Slovenská pospolitosť myslí vážne. Rasová diskriminácia, rasové štatistiky kriminality... Absurdné? Ani nie...deje sa to tu. Prečo? Pretože cigán je oveľa ľahšie rozlíšiteľný ako alkoholik, alebo narkoman. Je tmavší. pokračovanie článku
Sedím na veľkom plochom kameni pri hlučnom potoku. Máčam si v ňom nohy a vo vlasoch mi veje prvýkrát v živote vánok slobody. Sú o poznanie kratšie, oči o smútok zelenšie, srdce o skúsenosť opatrnejšie. Lesson learned mi hrá v playliste dnešné dni o čosi častejšie. pokračovanie článku
Keď ma niečo trápilo v minulosti, vždy mi pomáhalo vypísať sa. No tentokrát sa zdráham, pretože tento blog už dávno nie je len mojou anonymnou zábavkou, ktorú nikto, kto ma pozná, nečíta. Dnes už ani neviem rozlíšiť z mailov a správ kto je priateľ, kto nepriateľ a kto sa len ako priateľ tvári. Táto spoločnosť sa vyvíja čudným smerom a ja to nechcem mať vo svojom okolí. pokračovanie článku
Zlý deň za nami...ultra zlý. pokračovanie článku
V mojom živote som dospela do kritického bodu. V sobotu som totiž prišla za volebnú plentu a bezradne som stála nad tými papierikmi. A nie, nebolo to preto, že by som sa o politiku nezaujímala. pokračovanie článku
Chcela by som si jednoducho zbaliť veci na pár dní, nasadnúť do auta a len tak niekam ísť. Niekam, kde sa zastaví čas...niekam kde nebudú mobilné telefóny, ani internet, ani práca, ani stres. Jednoducho len kľud a pokoj. Chcem ísť tam, kde nepredávajú noviny, nech sa nemusím rozčuľovať. pokračovanie článku
Práve som čítala o Zmajkovičovej...ževraj najlepšie oblečená politička, pretože pracovala v banke, ale aj v módnej branži. Predstavujem si ju tak maximálne ako predavačku v butiku... A na čo sú mi najlepšie oblečené političky, keď im niekedy nedochádzajú úplne základné veci? Na čo mi je minister financií, ktorý zahlásil, že on bojuje proti kríze tak, že vo svojej megaobrovskej vile na Slavíne nebude používať výťah, a premiér, ktorý začína mať maniere ako moja učiteľka v tretej triede? ...vraj prevychováva média. Ale ušlo mu, že nie k slušnosti, ale k pätolízačstvu. Tragikomédia v priamom prenose. Človek aby sa bál zapnúť si správy.
Prsty mi nemo chodia po klávesoch na tom veľkom krídle, ktoré mám po babičke. Stojí uprostred miestnosti. V tej s veľkými bielymi francúzskymi oknami, ktorá v jagavom svetle jednej malej lampy vyzerá tak obrovsky. Jemný vánok sa opiera do záclon a tie tancujú v nepravidelnom rytme a ja, ja hrám Chopina. pokračovanie článku
Je mi smutno...fakt. Čítam si dnes ráno noviny, vraj: "dali sme im, boha, novinárom" a že súperom v týchto voľbách vlastne ani nebola Radičová, ale zjavne len médiá. Ako potenciálnej novinárke sa mi momentálne ani nechce doštudovať. Jednak nechcem pracovať v jednostranných médiách, a už vôbec nechcem byť každodenne osočovaná premiérom tejto krajiny. Podobne ako nechcem žiť v krajine, kde niekto otvorene vyťahuje akúsi hlúpu maďarskú kartu, a v podstate tým naznačuje, že slovenskí občania maďarskej národnosti sú vlastne menejcenní. Vo Francúzsku by z toho bola revolúcia...u nás ste za to zvolený. A tak si tu v nemom úžase čítam ako novinárov nepustili kvôli "lživým článkom", ktoré boli po väčšine pravdivé, ale trocha nelichotivé...Prezident by bol oveľa väčší chlapík, keby priznal chyby a nie aby sa ako malé dieťa snažil hlúpo presvedčiť celý národ, že vlastne on v minulosti ani neexistoval, nie to ešte robil nejaké chybné, alebo zlé rozhodnutia. Takto pre mňa zostáva aj na ďalej iba bezvýznamným malým trpaslíkom, ktorého občas vypískajú na hokeji. Nič viac.
Ležím od deviatej v posteli a pozerám do stropu...bilancujem včerajšok. pokračovanie článku
Tak odvčera sa bojím chodiť autobusmi. V každom chlapovi vidím podvedome úchyláka. Po včerajšom zážitku sa však sama sebe ani veľmi nedivím. pokračovanie článku
Slnko sa prediera cez oblaky a jeho lúče vytvárajú jemné prúžky ako keby to bola svätožiara. Na poli vidím z autobusu stádo asi 15 srniek, ako len tak leží a odpočíva...zajace a bažanty sa ani nedajú spočítať... Na našej záhrade vykvitli prvé žlté kvietky a ja mám jar nielen v prírode, ale aj v duši. Niektorí v autobuse okamžite zastreli závesy, aby im nesvietilo slnko na tvár. No ja som si ho užívala...nechala som ho hrať sa s mojou tvárou a vlasmi. To teplo je ako balzam na dušu. To krásne slnko a modrá obloha sú ako gýčový obraz na mojom novom farebnom jarnom tričku. Fakt prišla jar a ja sa teším ako blázon! Aj vďaka Tebe. Robíš moje studené zimné dni teplejšími...si ako moje jarné slnko.
Padám, ale zvládnem všetko a opäť sa zasa postavím, áno. Ale keď sa človek má o koho oprieť, je to jednoduchšie. Symfónia dvoch duší sa dopĺňa a všetko sa zdá zrazu ľahšie. Farby sú jasnejšie, zvuky krajšie, dotyky jemnejšie... Starosti sa akosi jemnejšie kĺžu po povrchu a nezarývajú sa do každej priehlbiny. Ale dnes tu sedím sama...v tichu a tme počuť akurát tak kvapkať vodovod v kuchyni, a hromženie starej ženy nad nami. Žiadna symfónia sa dnes nekoná...srdce búši nepravidelne, a dych pripomína skôr bolestivé vzdychy, ako pokojný rytmus. Ani tie slzy nepadajú pravidelne...nie je do čoho začať jemné ukľudňujúce tóny, pretože všetko je rytmicky rozbité. Všetko sa navzájom ticho škriepi. Symfónia je dnes iba chaos bez dirigenta. Dirigent odišiel v zúfalstve a nevie kedy sa vráti. PN až do odvolania.
Viera bola pre mňa vždy dôležitá. Napriek zmenám mojich postojov, a pubertálnym vzdorovaniam som vždy verila v Boha. Vždy som sa hlásila ku katolíckej cirkvi, napriek tomu, že som s nimi nie vždy vo všetkom súhlasila. (Ale to nesúhlasím ani so svojimi rodičmi...) pokračovanie článku
Linda sedela na kraji postele a hladila mamu po vlasoch. Nenápadná slza jej stekala po líci, ale hneď ju utrela. Nemôže teraz plakať, musí byť silná. Druhú ruku mala voľne spustenú pri tele a mama ju jemne zachytila a pomaly, takmer nepozorovane ju stisla. "Ľúbim ťa, Linduška. Veľmi." pokračovanie článku
Piatok 13.teho je stupídny deň. Je to deň, ktorému ľudia pripisujú nejaký záhadný význam...kto vie prečo. Podstata v tomto dni je, že keď máme v podvedomí, že dnes sa určite niečo stane, ľahšie to príde. Je to dokonca tak absurdné, že na ulici zakopneme, alebo nás ostrieka auto a prvé čo nám napadne nie je, že by sme mali prestať pozerať po zadku tej peknej brunety, alebo že sme stáli rovno pred obrovskou mlákou a auto sa nemalo kam vyhnúť. Nie. Ťukneme si na čelo a povieme si, JASNÉ, PIATOK TRINÁSTEHO! pokračovanie článku
Nebolo to prvýkrát čo som vošla niekam a prvé čo ma ovalilo bol smrad marihuany.Všetci majú sklenené, červené očká a tvária sa nenápadko. Ako vždy. pokračovanie článku
Jazda vo vlaku je pre mňa vždy príjemným relaxom. Kým idete v strede pracovného týždňa v obedných hodinách a máte si kam sadnúť, je to celkom milé. Dnes som teda nasadla na vlak a cestovala na skúšku priamo z lyžovačky. V kupé som sedela ja, traja mladí chalani a jedna staršia pani. pokračovanie článku
Áno, som to ja.
278577171
zuzkulkahotmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
