zuzana hanzelova
Check list
Ležím od deviatej v posteli a pozerám do stropu...bilancujem včerajšok.
Verejnoprávna novinárka, žena, dcéra, priateľka a občas aj nepriateľka. Zoznam autorových rubrík: poviedky, love is in the air, život blondínky/bratislavčanky, spoločnosť je..., moje myšlienky, Súkromné, Nezaradené
Tak odvčera sa bojím chodiť autobusmi. V každom chlapovi vidím podvedome úchyláka. Po včerajšom zážitku sa však sama sebe ani veľmi nedivím.
Slnko sa prediera cez oblaky a jeho lúče vytvárajú jemné prúžky ako keby to bola svätožiara. Na poli vidím z autobusu stádo asi 15 srniek, ako len tak leží a odpočíva...zajace a bažanty sa ani nedajú spočítať... Na našej záhrade vykvitli prvé žlté kvietky a ja mám jar nielen v prírode, ale aj v duši. Niektorí v autobuse okamžite zastreli závesy, aby im nesvietilo slnko na tvár. No ja som si ho užívala...nechala som ho hrať sa s mojou tvárou a vlasmi. To teplo je ako balzam na dušu. To krásne slnko a modrá obloha sú ako gýčový obraz na mojom novom farebnom jarnom tričku. Fakt prišla jar a ja sa teším ako blázon! Aj vďaka Tebe. Robíš moje studené zimné dni teplejšími...si ako moje jarné slnko.
Padám, ale zvládnem všetko a opäť sa zasa postavím, áno. Ale keď sa človek má o koho oprieť, je to jednoduchšie. Symfónia dvoch duší sa dopĺňa a všetko sa zdá zrazu ľahšie. Farby sú jasnejšie, zvuky krajšie, dotyky jemnejšie... Starosti sa akosi jemnejšie kĺžu po povrchu a nezarývajú sa do každej priehlbiny. Ale dnes tu sedím sama...v tichu a tme počuť akurát tak kvapkať vodovod v kuchyni, a hromženie starej ženy nad nami. Žiadna symfónia sa dnes nekoná...srdce búši nepravidelne, a dych pripomína skôr bolestivé vzdychy, ako pokojný rytmus. Ani tie slzy nepadajú pravidelne...nie je do čoho začať jemné ukľudňujúce tóny, pretože všetko je rytmicky rozbité. Všetko sa navzájom ticho škriepi. Symfónia je dnes iba chaos bez dirigenta. Dirigent odišiel v zúfalstve a nevie kedy sa vráti. PN až do odvolania.
Viera bola pre mňa vždy dôležitá. Napriek zmenám mojich postojov, a pubertálnym vzdorovaniam som vždy verila v Boha. Vždy som sa hlásila ku katolíckej cirkvi, napriek tomu, že som s nimi nie vždy vo všetkom súhlasila. (Ale to nesúhlasím ani so svojimi rodičmi...)
Linda sedela na kraji postele a hladila mamu po vlasoch. Nenápadná slza jej stekala po líci, ale hneď ju utrela. Nemôže teraz plakať, musí byť silná. Druhú ruku mala voľne spustenú pri tele a mama ju jemne zachytila a pomaly, takmer nepozorovane ju stisla. "Ľúbim ťa, Linduška. Veľmi."
Piatok 13.teho je stupídny deň. Je to deň, ktorému ľudia pripisujú nejaký záhadný význam...kto vie prečo. Podstata v tomto dni je, že keď máme v podvedomí, že dnes sa určite niečo stane, ľahšie to príde. Je to dokonca tak absurdné, že na ulici zakopneme, alebo nás ostrieka auto a prvé čo nám napadne nie je, že by sme mali prestať pozerať po zadku tej peknej brunety, alebo že sme stáli rovno pred obrovskou mlákou a auto sa nemalo kam vyhnúť. Nie. Ťukneme si na čelo a povieme si, JASNÉ, PIATOK TRINÁSTEHO!
Nebolo to prvýkrát čo som vošla niekam a prvé čo ma ovalilo bol smrad marihuany.Všetci majú sklenené, červené očká a tvária sa nenápadko. Ako vždy.
Jazda vo vlaku je pre mňa vždy príjemným relaxom. Kým idete v strede pracovného týždňa v obedných hodinách a máte si kam sadnúť, je to celkom milé. Dnes som teda nasadla na vlak a cestovala na skúšku priamo z lyžovačky. V kupé som sedela ja, traja mladí chalani a jedna staršia pani.
Pre mužov je vraj dôležité koľko sexuálnych partnerov mala žena pred ním...tým vyvoleným. Vraj čím viac penisov sa v nej nachádzalo, tým menej je atraktívna...a naopak, čím viackrát si to chlap skúsil, tým je väčší kanec...že vraj tak to zariadila príroda, a nie je to náhoda. Ehm. Príroda...
Práve som sa dočítala, že ak by ženy riadili ekonomiku, nebola by kríza. Wow. Sme vraj citlivejšie a najprv hľadáme alternatívy, preveríme si informácie a rozmýšľame o možných následkoch svojich konaní. Za to muži vraj hneď konajú a až potom rozmýšľajú. Zhodli sa na tom americkí a britskí vedci. Milujem generalizovanie.
V záplave zúfalstva si sadla na schody a triasla sa. Nie od zimy, ale od strachu. Tak je to tu. Prišiel koniec.
Možno máme rôzne pohľady na svet...vidíme ho každý inak...Neviem. Možno neviem pochopiť niektoré veci v tvojom živote, tak ako aj ty moje...Neviem. A možno som príliš bláznivá a ty príliš rozvážny...Možno.
Práve som prišla z Nitry z práce a celkom slušne napálená. A tak sa snažím rozveseliť.
Je 1.decembra a to znamená, že decká si otvárajú svoje prvé okienko na adventnom kalendári. Ak žiadny nemáte, ešte stále máte čas to rýchlo dobehnúť. Napríklad u nás doma je zvykom, že máme na stene malé papučky, na každej je číslo a v každej je niečo iné - cukríky, čokoládky a podobne.
Ja už od októbra počítam dni, kedy príde môj obľúbený čas...Sneh, stromček, vianočné trhy, lyžovačka. Áno, prídu aj darčeky a je to super. Ľudia, ktorí na vás myslia rozmýšľajú čím vás najviac potešiť. A presne toto je dôvod pre tých, ktorí si potrebujú zanadávať... Nadávajú na reklamy, na konzumnú spoločnosť...Vianoce predsa nie sú o tom Vianoce nemajú byť len o materiálnom, a podobné bla bla bla. A napriek tomu každý víkend zaplnia Avion tak, že dopravu tam musí riadiť polícia. Napriek tomu každý rok nakúpia tony darčekov, kvantá jedla. Ale na oko sa treba tváriť, však? Treba si zasa zanadávať, akí sú všetci povrchní a zlí...A čo tak nebrať to len konzumne? Chceme potešiť druhého a tak ho obdarovať. Na tom predsa nie je nič zlé. Ale čo by sme to boli za slovenský národ, keby sme boli aspoň na minútu spokojní?
Čakám na deň kedy bude in byť verný. Kedy nebude najväčší borec ten, čo mal najviac žien naraz. Na deň kedy bude in byť tak trápne verný. Na deň kedy sa nebudem báť povedať, že som zamilovaná. Keď to nebudem vidieť ako slabosť, ako prostriedok na to, aby mi zasa niekto ublížil, ale aby som to videla ako silu a výhodu. Čakám na Teba.
Včerajšia reportáž na CNN o desaťročnej Nujood Ali bola naozaj šokujúca. Aj preto interpretujem tento príbeh aj vám, ak ste reportáž nevideli.
Slzy mi stekajú po tvári, ale prvýkrát za posledný polrok sa im nebránim. Nie, pretože slzy sú skvelé.
Cítim sa asi nejaká iná...Chcem mať deti, a popritom nejakú prácu, ktorá ma bude živiť. Peniaze sú fajn, ale podriadiť im celý svoj život?