Aj pre ženy je dôležité koľko žien mal pred "ňou". A nie preto, aby vedela, či je veľký kanec. Je to prirodzené...zvedavosť koľko žien pred ňou to už všetko zažilo. Koľko ich nezmazateľne patrí určitým spôsobom do jeho života. Ale nerobia z toho takú vedu.
Po väčšine by si muži radi užívali, boli kancami (v 96 percentách prípadu práve so ženami), a zároveň by chceli, aby žena, do ktorej sa oni zamilujú, bola čistá ako ľalia...No a niekde tu nastáva chyba. Pretože keby všetky ženy boli čisté ako ľalie, kde by sa brali tí kanci? V podstate si teda tieto tvrdenia do veľkej miery odporujú. A prečo na tom vlastne tak záleží? Je to naozaj o prírode?
Podľa môjho názoru je to čisto egoistický, majetnícky, miestami až trocha moslimský pocit, ktorý značne raní ego "kanca". Promiskuita kohokoľvek, nielen ženy, je pre mňa neatraktívna. Nejde o to, či ide o muža, alebo o ženu, či je to v skúšobnej kabínke, alebo na verejných záchodoch... Ak o niekom viem, že je promiskuitný, nie je pre mňa príťažlivý, ani zaujímavý. Nebudem sa zbabelo odvolávať na prírodu.
Ženy sa sťažujú, že nemôžu byť promiskuitné, a muži áno...že je im to odpúšťané a spoločensky tolerované. Z toho logicky vyplýva, že im to asi závidíme, a zároveň, že nie sme súčasťou tejto spoločnosti...pretože MY im to predsa netolerujeme (iba vždy plačeme do vankúša a nakoniec jeho číslo aj tak vytočíme a zavoláme ho späť...).
Nesťažujem sa, že ženy, ktoré sú promiskuitné sú označované za šlapky, pretože vo svojej podstate sú. Nesťažujem sa, že oni môžu a ja nie...pretože po tom netúžim. Sťažujem sa, že dnes promiskuita vadí málokomu. Sťažujem sa, že promiskuitu tolerujeme komukoľvek, nielen chlapom. Vadí mi, že ženy namiesto toho, aby ju prestali chlapom tolerovať, požadujú takú istú "voľnosť".