Chalanovi zapípala SMS...najprv jedna, potom druhá, o pár minút tretia, a hneď na to aj štvrtá. Nič zvláštne, mne sa to tiež stáva, hlavne keď mi T-mobile píše, že som nezaplatila faktúru, pre istotu mi to napíšu v štyroch sms-kách za sebou :D (asi si to tam už nastavili...Hanzelová vždy zabudne, napísať dvojnásobný počet sms).
Staršia pani s fialovým nádychom vo vlasoch a vínovo červeným rúžom, rozpitým vo vráskavej koži okolo úst, sa zhlboka nadýchla a potom vynadala dotyčnému, že je to neslušné, má ísť von, alebo si vypnúť mobil. Bola dosť nepríjemná a v kupé začala trocha hustnúť nálada.
Vytiahla som Milu, rozbalila poznámky, zapla MP3 player a začala sa učiť na skúšku. V tom sa otvorili dvere kupé, kde sa objavila hlava celkom sympatického pána...
"Máte tu prosím voľné miesto?" spýtal sa slušne a usmial sa.
Staršia pani s fialovým nádychom vo vlasoch začala chytať fialový nádych aj v tvári. Na jedinom mieste, ktoré bolo voľné, mala ona položené svoje veci. Nadýchla sa a spustila:
"To teda NEMÁME! Zjavne vám z dychu cítiť alkohol! A slušní ľudia aspoň zaklopú, keď otvárajú dvere, ale to vy ASI NIE STE."
Sympatický pán ju prebodol pohľadom a šiel si hľadať miesto inde. My ostatní sme si vymenili pohľady a ďalej sa venovali svojim činnostiam. Až kým sa staršia pani nezačala pomaličky baliť, lebo vystupovala. Vstala a kráčala ku dverám, na čo sa ozval mladý chalan s mobilom:
"Milá pani...normálni, slušne vychovaní ľudia aspoň pozdravia, keď odchádzajú...Ale to vy ASI NIE STE, však?"
Fialové vlasy proste nikdy neznačia nič dobré.