Idem z práce, cca pol šiestej...mama čaká v Auparku, tak som nasadla na 50tku, že sa tam rovno odveziem. Sadla som si na zadnú päťku, a autobus bol takmer úplne prázdny.
Asi o dve zastávky neskôr nastúpil podivný muž...špinavý, s čudným výrazom v tvári, oblečený v širokých voľných teplákoch. Miesto toho, aby si sadol KDEKOĽVEK, sadol si hneď vedľa mňa a uprene si ma prezeral. Tak som na neho pozrela, že akože čo chce a posunula sa ďalej. Hovorím si, nebudem tu robiť scény, možno si len jeho úchylnosť nahováram. Stále sa pozerá mojím smerom, ale ja ho ignorujem...vravím si, keď si ho nebudem všímať, bude všetko OK. Po chvíli otáčam hlavu a ten muž si vedľa mňa, priamo v tých jeho hnusných, špinavých, širokých teplákoch robil dobre. Za svetla, uprostred autobusu, hneď vedľa mňa. FAKT.
No viac mi netrebalo...tryskovou rýchlosťou som vystrelila dopredu a prisadla si k pánovi v obleku s aktovkou a snažila sa ukľudniť. Vytočila som číslo priateľa, a potom som chcela zavolať mame, nech ma čaká na zastávke... Tak som sa obzrela, či tam zostal, a on stál priamo vedľa mňa a ešte stále si to robil. Úplne vážne. Vystrašená som chcela osloviť pána vedľa mňa, nech mi pomôže a v tom mi zazvonil mobil. Naštastie úchyl sa zľakol, a vystúpil...
Ja ani neviem ako tento článok ukončiť, pretože už druhý deň mi je z toho fakt nevoľno...Tak to asi radšej nezakončím nijako...len si baby dávajte prosím pozor, lebo dnes už je tuším fakt možné všetko.