Moji priatelia sú čestní ľudia s dobrým zmyslom pre humor, so starosťami aj radosťami, slušne žijúci, nepodvádzajúci, neklamúci, dobroprajní. Nechcem, aby sa mi ozývali cudzí ľudia, ktorí sa vydávajú za niekoho iného a tak zisťujú ako budem reagovať...ktorí s mojimi priateľmi nemajú nič spoločné a podsúvajú mi veci, ktoré nechcem vedieť, ktoré sú zvláštne a ktoré ma nezaujímajú. Nepotrebujem žiadne lichôtky, ani pozvania na rande, ani rady ako mám žiť... chcem si len žiť svoj vlastný život a byť šťastná.
Nestojím o drahé dary na narodeniny, to už tu raz bolo. Nepotrebujem najdrahší župan v obchode, ani miliardu krásnych náhrdelníkov, chcem lásku. Chcem dostať niečo, čo nestojí dve moje výplaty, a čo vyjadruje niečo viac ako len drahú značku. Nechcem obrovskú kyticu, vždy keď sa niečo zlé stane...chcem lúčny kvet vo vlasoch, len tak...pretože je krásny deň a sme spolu. Nechcem zabudnúť, chcem prežívať.
Áno, som nahnevaná. Ide totiž o úplne jednoduchú vec...ak ste bloger, ktorý vystupuje pod reálnym menom s reálnou fotkou, ozývajú sa vám nereálni ľudia a píšu vám nereálne veci. Ozývajú sa vám často, niekedy aj na dennej báze. Čítajú vás jeho ex, vaši ex, kamaráti vašich ex, vaši kamaráti, aj nepriatelia. A mnohokrát to zneužívajú aj úplne cudzí ľudia, ktorí si chcú jednoducho vyriešiť nejaký komplex. Tým ľuďom je jedno, či práve prežívate rozchod, umieranie blízkeho, alebo najšťastnejšie obdobie svojho života. Chcú len ublížiť, aby si uľavili. Za posledného pol roka mám toho dosť, už stačilo. Bolo to poslednýkrát, čo som niekomu dovolila vstúpiť do mojej osobnej zóny bez toho, aby som chcela. Nerobím nič zlé, som len obyčajná žena, ktorá ľúbi, neznáša, smeje sa, háda sa, plače, rozpráva, spieva, hrá, teší sa...som to len ja. Obyčajná, normálna, taká ako vy. Nezaslúžim si neopodstatnenú nenávisť, len tak. Tú si totiž nezaslúži nikto.