Vystúpili sme priamo pred domom, kde na našej tráve ležal veľký zdrap papiera, obal od vreckoviek a nejaký celofán. Privial to tam vietor zo saklov smetí, ktoré niekto vyhodil len tak popri ceste. Čo na tom, že o 100 m ďalej sú panelákové smetiaky.
Náš pes miluje pet flaše. Obhrýzava si ich, kúska, zlisuje ich a potom ich spokojne môžeme vyhodiť. O to viac ma ide roztrhnúť, keď na každej jednej prechádzke nejakú nájde. Vo viniciach, v lese, alebo len tak na ulici, to je jedno. Smeti sú všade.
Pretože priemerný Slovák nerozmýšľa čo bude o rok, nie to ešte o 50.
Priemerný Slovák žije teraz a iné ho nezaujíma.
Priemerný Slovák má predsa svoj pozemok uprataný, ale čo je 5 centimetrov za plotom ho už nezaujíma – to mu už totiž nepatrí.
Priemerný Slovák pokojne vyhodí chladničku rovno do poľa medzi srnky a s kľudom Angličana nahádže do kontajnera na papier celú sanitu. Veď prerába kúpeľňu a iný kontajner je o 20 metrov ďalej.
Priemerný Slovák, vždy keď dofajčí, hodí cigaretu na zem, zašliapne ju a nechá ju tam.
Priemerný Slovák na výlete si žiadny odpad nenesie späť. Hodí ho do plesa, do najbližších kríkov, alebo len tak rovno pred seba. Len zo Štrbského plesa vylovia každý rok stovky kilogramov odpadu.
Priemerný Slovák sa chová ako keby celá planéta slúžila len jemu a na Vianoce si naozaj s veľkou úprimnosťou vyspevuje I’m dreaming of a white Christmas, just like the ones I used to know.
Nie som bohvieaký ekológ, ale ako laik si dovolím povedať, že biele Vianoce sa asi tak skoro nevrátia. A moje vnúčence sa možno snehu ani nedožijú.