Zrazu sa našlo pár korún na nakúpenie sprejv do podchodu. Odrazu Slovanisti majú radi svoje mesto a upratujú. Prídu predsa turisti! Ale ja si pamätám, keď žiadny šampionát v pláne nebol. V okolí štadiónu to po zápasoch vyzeralo ako v chlieve.
V mysli mám aj neuveriteľný zážitok, keď prišli moje spolužiačky ku mne na žúr. Šli sme nakúpiť, a keď sme vychádzali z potravín, jedna chytila žuvačku a šmarila ju rovno pred seba. Zastavila som sa, obzrela a kôš bol asi dva metre od nás. Tak jej slušne vravím, nech to hodí do koša. Pozerala na mňa ako na blázna a odmietla. Rezignovane som sa zohla, zdvihla ju a hodila do koša. S kamoškou to ani nepohlo. Neskôr sa mi zdôverila, že nerozumie mojej "hystérii". Veď ona aj keď vynáša smeti, hádže ich do separovaného smetiaka na papier. Dôvod? Tie so zmiešaným odpadom sú až na konci ulice a jej sa tam nechce chodiť.
Nie, nie je to len moja kamarátka. Vidím to každý deň. Ľudia hádžu na zem špaky, žuvačky, papiere, fľaše. A nie sú to iba tí, ktorí sú zo sociálne slabších vrstiev. Robia to bez rozdielu veku, peňazí, či vzdelania. Robia to dokonca aj vinohradníci vo svojich vlastných vinohradoch. Moj pes tam dennodenne nájde desiatky PET fliaš, ktoré tak miluje. Okrem toho tam ľudia vyvážajú práčky, stavebný materiál a kopec iných hlúpostí. Denne si zametajú sedemkrát predsieň, ale čo je pol metra za ich pozemkom ich nezaujíma.
Majstrovstvá sveta trocha pohli veci dopredu, to áno. Ale pre nesprávny dôvod. Pretože keď o dva týždne skončia, ľuďom bude opäť úplne jedno ako to u nás vyzerá. Do pŕs sa môžu dobiť pokojne aj na smrť všetci Slováci. Svoju krajinu nestačí milovať v krčme na pive a rozčuľovať sa, že svet ani netuší kde je bezvýznamné Slovensko. Začať treba pred svojím domom, pokračovať v celom meste a krajine.
Ja sa do pŕs nebijem. Ale smeti zbieram aj po svojich susedoch.