Pozrela som sa na hodinky a netrpezlivo naďalej poklepkávala nohou. Je už skoro päť a mne má každú chvíľu prísť autobus. Chalan vedľa mňa má presne ten istý sveter, čo som ti dala na posledné Vianoce, s vyšitým koňom na prsiach.
V posledných dňoch tvojho života som ťa nonstop držala za ruku a hladila po vlasoch. Len tak, aby sme boli spolu. Bez rečí, pretože hovoriť si už nemohol. Stačil mi aspoň dotyk a každý úsmev, ktorý si mi venoval, ma vždy rozplakal ešte viac. Za dverami, aby si nevedel. pokračovanie článku
Holé konáre stromu sa odrážajú v zrkadlovom jazere a sú jemne pokrivené od kruhov, ktoré vytvorili kačky. Tak málo stačí a jemne sa krivia aj moje konáre. Občas sa prehnú pod tiažou, inokedy hrdo týčia k nebu a niekedy len tak obyčajne rastú. Raz za čas mi opadajú listy, o niečo neskôr plody. pokračovanie článku
Sedím na veľkom plochom kameni pri hlučnom potoku. Máčam si v ňom nohy a vo vlasoch mi veje prvýkrát v živote vánok slobody. Sú o poznanie kratšie, oči o smútok zelenšie, srdce o skúsenosť opatrnejšie. Lesson learned mi hrá v playliste dnešné dni o čosi častejšie. pokračovanie článku
Chcela by som si jednoducho zbaliť veci na pár dní, nasadnúť do auta a len tak niekam ísť. Niekam, kde sa zastaví čas...niekam kde nebudú mobilné telefóny, ani internet, ani práca, ani stres. Jednoducho len kľud a pokoj. Chcem ísť tam, kde nepredávajú noviny, nech sa nemusím rozčuľovať. pokračovanie článku
Prsty mi nemo chodia po klávesoch na tom veľkom krídle, ktoré mám po babičke. Stojí uprostred miestnosti. V tej s veľkými bielymi francúzskymi oknami, ktorá v jagavom svetle jednej malej lampy vyzerá tak obrovsky. Jemný vánok sa opiera do záclon a tie tancujú v nepravidelnom rytme a ja, ja hrám Chopina. pokračovanie článku
Slnko sa prediera cez oblaky a jeho lúče vytvárajú jemné prúžky ako keby to bola svätožiara. Na poli vidím z autobusu stádo asi 15 srniek, ako len tak leží a odpočíva...zajace a bažanty sa ani nedajú spočítať... Na našej záhrade vykvitli prvé žlté kvietky a ja mám jar nielen v prírode, ale aj v duši. Niektorí v autobuse okamžite zastreli závesy, aby im nesvietilo slnko na tvár. No ja som si ho užívala...nechala som ho hrať sa s mojou tvárou a vlasmi. To teplo je ako balzam na dušu. To krásne slnko a modrá obloha sú ako gýčový obraz na mojom novom farebnom jarnom tričku. Fakt prišla jar a ja sa teším ako blázon! Aj vďaka Tebe. Robíš moje studené zimné dni teplejšími...si ako moje jarné slnko.
V záplave zúfalstva si sadla na schody a triasla sa. Nie od zimy, ale od strachu. Tak je to tu. Prišiel koniec. pokračovanie článku
Možno máme rôzne pohľady na svet...vidíme ho každý inak...Neviem. Možno neviem pochopiť niektoré veci v tvojom živote, tak ako aj ty moje...Neviem. A možno som príliš bláznivá a ty príliš rozvážny...Možno. pokračovanie článku
Čakám na deň kedy bude "in" byť verný. Kedy nebude najväčší borec ten, čo mal najviac žien naraz. Na deň kedy bude "in" byť tak trápne verný. Na deň kedy sa nebudem báť povedať, že som zamilovaná. Keď to nebudem vidieť ako slabosť, ako prostriedok na to, aby mi zasa niekto ublížil, ale aby som to videla ako silu a výhodu. Čakám na Teba.
Slzy mi stekajú po tvári, ale prvýkrát za posledný polrok sa im nebránim. Nie, pretože slzy sú skvelé. pokračovanie článku
Už hodnú chvíľu sedím pri jazere a rozmýšľam. Mám skrehnuté prsty až na kosť a tma zalieva celú hladinu. Jediné svetlá svietia z okien neďalekých domov. Život je zvláštne ironický. pokračovanie článku
Stojím na brehu jazera a pozerám na rozčerenú vodu, ktorá doznieva po súzvuku hladiny s rybami, ktoré na povrchu hľadajú svoju potravu. Slnko práve vychádza a vonku je zima. Rozlieva sa mi smútok po celom tele a vzduch, ktorý sa snažím dýchať je štipľavý a ľadový. Ľudia ubližujú a zároveň sú sami zúfalo zraniteľní. Chcú bezhraničnú lásku, ale zároveň sa ju boja sami cítiť a dať. pokračovanie článku
Sara sedí na posteli, s pohárom vína v ruke...Rulandské šedé, jej obľúbené. Pomaly chlípe a necháva si jeho chuť pôsobiť na jazyku. Potom jemne zakloní hlavu, a so zbožným výrazom prehltne, akoby to bolo to najlepšie čo kedy pila. V opare rulandského šedého je zrazu šedý celý svet. Aj izba...Aj krv, ktorá jej steká po prste. pokračovanie článku
Bolesť ma napĺňa v každom zmysle... Bolí ma žalúdok, pretože som pila lacné víno nalačno... Bolí ma hlava, kvôli hluku, ktorý ľudia vytvárajú, aj keď nikto nič zmysluplné nehovorí. A napokon, bolí ma bolí duša. pokračovanie článku
Na stole nedopitý pohár vína, trocha sa mi motá hlava. Sedím pri inom stole a snažím sa ignorovať tvoj pohľad, ale prebodáva ma čoraz viac a viac. pokračovanie článku
Moje oči blúdili sem a tam po miestnosti. Bola som nedočkavá a celá nervózna. Mal si prísť už pred desiatimi minútami a ja nenávidím čakanie. Tak tu teraz sedím a krátim si čas písaním do diára. Nepotrebné strany, s dátumami, ktoré už boli, vždy začarbem svojimi myšlienkami. pokračovanie článku
Milujem studený vzduch, ktorý mi šľahá v zime do tváre a sneh, ktorý mi vŕzga pod nohami. Milujem slnko, ktoré vidím každý pondelok ráno vychádzať cestou autobusom do školy. pokračovanie článku
Kráčam po šedej ulici, po ktorej som s tebou prechádzala už miliónkrát. Držiac ťa za ruku som s tebou hopkala ako malé dieťa, ale aj hrdo kráčala ako veľká slečna, no nikdy som tvoju ruku nepustila. Väčšinou som veselo štebotala a smiala sa a ty si ma s úsmevom pozorovala. pokračovanie článku
Hudba začína hrať a my k sebe spontánne pristupujeme. Bez slov, bez náznakov, jednoducho sa to deje. Asi na nás všetci pozerajú, ale nám je to jedno. Už sme blízko a cítim tvoj dych. Objímeme sa a pomaly, stále bez slov začíname tancovať. pokračovanie článku
Áno, som to ja.
278577171
zuzkulkahotmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
