Vchádzam do podniku, sadám unavená k stolu...Zdravím sa zo všetkými, celkom som sa tešila. Nanešťastie som nevedela, že som dnes naladená na nejakú inú strunu ako všetci ostatní... Vtipy, ktoré mi vôbec neprišli vtipné...Narážky, ktoré ma urážali a nie bavili...V neposlednom rade moje urážlivé ego, ktoré to zväčša nejako nevie prekúsnuť.
No a stačilo pár tých poznámok, pár vecí, ktoré by som za dobrej nálady prehliadla, a pohár pretiekol...Jedného som poslala do riti, z druhým sa nebavila, tretiemu som vynadala, no a ostatní radšej boli ticho :) Po pomalom ukľudnení som sa snažila vrátiť do normálu, ale uznajte, že po presune do Doplera to bolo viacmenej nemožné...aj keď Oldies, ale proste som o jednej povedala rázne nie, nasadla do tátoša a radšej sa odviezla do postele.
Viem, že je to neuveriteľné, ale áno, všetkým, ktorí ma včera stretli, sa ospravedlňuje, dávam si maslo na hlavu, mea culpa. Zlý deň, zlé okolnosti, zlé počasie...Prepáčte, a hovorím to verejne, aby ste videli ako ma to mrzí.
P.S.: Barbika štastnú cestu teda.