Mal svoju vlastnú rodinu a mal ju veľmi rád. Jeho manželka nebola typická americká kráska. Loren mala zvláštne magické oči a krásne plné pery. Bola však jeho spriaznená duša a jemu sa zdala aj práve preto neskutočne krásna. Ich dve deti boli ešte malé, o to viac však roztomilé. Jenn mala 3 roky a vyzerala úplne ako anjel. Jej veľké modré oči vedeli obmäkčiť nejedného veľkého tvrďasa. No a Sam bol ten správny starší brat. O Jenn sa vždy staral na ihrisku aj v škôlke. Mal ešte len 5 rokov, ale už z neho bol rozumný veľký brat, ku ktorému mladšia sestra vzhliada.
Keďže bolo krátko pred Vianocami, vonku bol sneh a decká na dvore stavali snehuliaka. Jim stál pri okne so šálkou kávy v ruke a užíval si tieto dni voľna. Miloval Vianoce...ako dieťa si ich veľmi neužil, matka mu zomrela keď mal 5 a otec začal holdovať radšej alkoholu, akoby sa mal postarať o svoju rodinu. A tak chcel dať svojim deťom to, čo on nikdy nemal - teplo domova, rozbaľovanie darčekov pri stromčeku, polnočnú omšu s úžasným zborom, ktorý každé Vianoce spieval nádherné koledy v ich štvrti. Zo zasneného pohľadu na svoje deti ho vyrušilo zvonenie telefónu.
"Prosím, Davis," povedal do mikrofónu.
"Ahoj Jim. Stala sa vražda, potrebujem ťa tu. O hodinu sa stretneme aj s Polishom na rohu piatej a deviatej." povedal mu známy hlas, ktorý sa ani nemusel predstavovať. Bol to jeho šéf Alex Harrot. Pupkatý, plešatý, no celkom férový šéf, ktorý sa večne niečím napchával.
Vduchu Jim zanadával...vedel, že Loren bude smutná a deti tiež, ale inak to nešlo. Obliekol si kabát, kožené rukavice, a pobral sa na miesto činu s pomerne mrzutou náladou. Pred dverami neveľkého ošarpaného domu ho už čakali jeho dvaja kolegovia. Nadvihli žltú pásku, ktorá bola nalepená cez dvere a pobrali sa hore schodmi, kde sa to všetko udialo. Drevené schody jemne vŕzgali pod ich krokmi a keď sa dostali na vrchné poschodie zacítili zatuchnutý vzduch. Staré koberce boli špinavé a biele steny už dávno nesvietili belobou...Boli skôr ako maslo, ktoré Jim každé ráno natieral svojim deťom na chlieb.
So zatajeným dychom všetci traja vstúpili do izby. Starý nábytok, no všetko úhľadne upratané...iba dve telá boli v v strede miestnosti a narúšali ten organizovaný poriadok. Žena asi okolo tridsiatky sedela na stoličke, tvár mala opretú o stôl, a bodné rany po celom chrbte. Jej skrvavená blúzka mala všetky gombíky vytrhané a jej oči boli vyvrátené do hora. Vedľa nej na zemi ležal malý chlapec, mohol mať najviac sedem, v bledomodrom pyžame s červenými lietadielkami. Mal orieškovo hnedé vlasy, ružové líčka, a malé detské ručičky držali plyšového macka. Bol zabitý jednou čistou strelnou ranou priamo do oblasti srdca.
"Vrah sa vyzúril na matke. Vyzerá to tak, že chlapec sa mu len náhodou priplietol do cesty," povedal Frank Polish, parťák Jima. Deti síce nemal, ale pohľad na mŕtve dieťa dostal aj jeho.
Všetci traja po dôkladnej prehliadke miesta činu zišli dolu. Nič nenasvedčovalo násilnému vniknutiu, ani lúpeži, pretože nič z domu nechýbalo. A tak sa všetci traja zhodli, že obeť zrejme násilníka poznala.
"Že by ďalší psychopat?" povedal Frank a spomenul si na vraždy z pred dvoch rokov, kedy podomový obchodník zabíjal staršie ženy, a po smrti ich znásilňoval.
"Preboha, dúfam, že to bola len vražda z vášne, a nič sériové...sú predsa Vianoce!" povedal Jim, ktorého až striaslo pri pomyslení na tie vraždy. Chcel sa čo najskôr vrátiť domov k rodine, a nie tráviť čas nad mŕtvolami.
Po hodinách vypočúvania susedov, a rodinných príslušníkov obetí vraždy sa Jim konečne dostal na chvíľu do postele. Cieľ bol však jasný, vyriešiť vraždu ešte pred štedrým večerom, čo znamenalo žalostné tri dni. Dokopy sa zatiaľ dozvedeli, že žena bola slobodná mamička, samoživiteľka. Pracovala v továrni na topánky, ktorá bola hneď za mestom. Hneď zajtra tam mali aj s Frankom zájsť a zistiť niečo od jej kolegov a šéfa. Nemala muža, ani priateľa. S matkou nemala veľmi dobrý vzťah, občas si zavolali. Nemala nepriateľov, ale ani veľa priateľov. A práve s myšlienkou na ňu a jej dieťa Jim zaspal v posteli, stále oblečený v jeansoch a bledomodrej košeli. Tvídové sako bolo prehodené cez stoličku a Jim už pravidelne a sťažka odfukoval zo spánku.
Koniec prvej časti.
