Symfónia

Padám, ale zvládnem všetko a opäť sa zasa postavím, áno. Ale keď sa človek má o koho oprieť, je to jednoduchšie. Symfónia dvoch duší sa dopĺňa a všetko sa zdá zrazu ľahšie. Farby sú jasnejšie, zvuky krajšie, dotyky jemnejšie... Starosti sa akosi jemnejšie kĺžu po povrchu a nezarývajú sa do každej priehlbiny. Ale dnes tu sedím sama...v tichu a tme počuť akurát tak kvapkať vodovod v kuchyni, a hromženie starej ženy nad nami. Žiadna symfónia sa dnes nekoná...srdce búši nepravidelne, a dych pripomína skôr bolestivé vzdychy, ako pokojný rytmus. Ani tie slzy nepadajú pravidelne...nie je do čoho začať jemné ukľudňujúce tóny, pretože všetko je rytmicky rozbité. Všetko sa navzájom ticho škriepi. Symfónia je dnes iba chaos bez dirigenta. Dirigent odišiel v zúfalstve a nevie kedy sa vráti. PN až do odvolania.

zuzana hanzelova Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny