zuzana hanzelova
Šach Mat
Pozrela som sa na hodinky a netrpezlivo naďalej poklepkávala nohou. Je už skoro päť a mne má každú chvíľu prísť autobus. Chalan vedľa mňa má presne ten istý sveter, čo som ti dala na posledné Vianoce, s vyšitým koňom na prsiach. V posledných dňoch tvojho života som ťa nonstop držala za ruku a hladila po vlasoch. Len tak, aby sme boli spolu. Bez rečí, pretože hovoriť si už nemohol. Stačil mi aspoň dotyk a každý úsmev, ktorý si mi venoval, ma vždy rozplakal ešte viac. Za dverami, aby si nevedel.