zuzana hanzelova
Hot dog a pipíky
Ako každú stredu, cestujem po práci domov z Nitry. Chystám sa na jednu návštevu a tak sa vyberiem na autobusovej stanici bočným východom, smerom k trolejbusom. Vyhladovená sa zastavujem v stánku.
Verejnoprávna novinárka, žena, dcéra, priateľka a občas aj nepriateľka. Zoznam autorových rubrík: poviedky, love is in the air, život blondínky/bratislavčanky, spoločnosť je..., moje myšlienky, Súkromné, Nezaradené
Ako každú stredu, cestujem po práci domov z Nitry. Chystám sa na jednu návštevu a tak sa vyberiem na autobusovej stanici bočným východom, smerom k trolejbusom. Vyhladovená sa zastavujem v stánku.
Medvedi inšpirovali mnohých k vareniu, jedeniu, zbiehaniu sliniek a tak podobne... A teda, poviem vám, mňa to inšpirovalo tiež.
Je 3:40 ráno a ja šoférujem cez mesto domov. Unavená, už sa teším do postele...Idem podľa predpisov, počas víkendov je v noci v Bratislave veľa hliadok. Dávam blinker a zatáčam na SNP...za zatáčkou máva červené svetlo s policajtom...Ach jo, zasa ja...Mám na nich šťastie.
Už dávnejšie sme s kamoškou rozoberali vzťahové problémy… Poznáte to, stretnú sa dve ženské, rozoberú chlapov, zanadávajú si na nich, a nakoniec skonštatujú, že všetci chlapi sú totálne hovadá…
Opäť pár zlých hodín za sebou...jedným slovom: Nakupovanie. Strach a hrôza...
Hystéria žien je niekedy udivujúca. Často sa to dokonca prejavuje už v skorom veku. Dnes som kráčala po ulici, a zhodou okolností som si spomenula na jednu veľmi komickú situáciu, kedy sa prejavila jednak hystéria jednej mojej spolužiačky, davová psychóza ostatných spolužiačok, ale aj teórie, ktoré si ženy väčšinou len domýšľajú a spájajú, nanešťastie sú to však často len vyfabulované blbiny.
Rozhovor medzi mnou a nejakým náhodným junákom na ulici: Ahoj, nechceš niekam hodiť? opýtal sa ma, vystupujúc zo svojho drahého fára. Nie, ďakujem, slušne odpovedám.
Moja dnešná konverzácia s naším milým pánom (fakt je milý) na recepcii internátu v Nitre:
Ak by sa ma niekto zahraničný opýtal, čo bežný Slovák robí najčastejšie, poviem, že (okrem sedenia v krčme) nakupuje. Každý víkend mi to demonštruje polovica Slovenska, nasťahovaná v nákupných centrách v Bratislave.
O tom, ako sme my blondíny, neprávom odsúdené na hlúpe naivky...
Som rodená Bratislavčanka, áno. A nemám s tým v podstate žiadny problém. Ale predsudky, ktoré kolujú po Slovensku, ma jednoducho trochu rozčuľovali. Až kým som nepochopila, čím sú opodstatnené.
Snažím sa tak predstaviť čo si asi tak muž myslí, keď vidí ženu, ako sa ráno maľuje v zápche za volantom, alebo ako dokáže hodiny prekecať o oblečení, prípadne inom, pre muža tak zásadne závažnom probléme. A určite prevráti oči a povie si, ženská, prípadne blondína. Ale keď si to zhrnieme tak v globále, čo si zasa žena môže pomyslieť, keď vidí ako sa chlap kedykoľvek a kdekoľvek poškrabe presne tam kde ho to svrbí, keď sa producíruje doma stále len v trenkách a keď v práci za sebou nikdy nezatvorí dvere na toalete.
Mám 18 rokov. Som celkom normálne dievča, ktoré sa preváža MHD každý deň. Keď príde starší človek, vždy ho pustím sadnúť, aj keď sa z jeho úst často nedočkám ani len zamrmlania, nieto ešte poďakovania. A stále zo všetkých strán počúvam, akí sú mladí nevychovaní a stále dokola tá istá pesnička. Ale čo som dnes zažila, tak to by dorazilo už aj koňa.
Ešte pred Vianocami prišla na Slovensko moja spolužiačka Barbora, ktorá žije vo Švajčiarsku, a prišla aj zo svojou kamoškou dánskeho povôdu, 13 rokov žijúcu v UK a momentálne žijúcu tiež vo Švajčiarsku, Nicky. Pobyt už začal v Slovenskom duchu, keď sme šli nakupovať a kým sme sa rozprávali s Barborou po slovensky, predavačky na nás zazerali ako keby sme kradli a keď sme sa rozprávali po anglicky, dobehli asi štyri, či nám nemajú nejako pomôcť.